Ako ste na tom s chuťou do pohybovej aktivity? Patríte k tým aktívnym čo športujú pravidelne, ráno si zacvičia k budíčku?

Ja som bývalý športovec, ale priznám sa s chuťou do cvičenia je to teraz so mnou biednejšie ako kedysi. Občas si síce zamávam činkami, ponaťahujem šľachy, idem rýchlou chôdzou na dlhšiu prechádzku.

Viem, že v chorobe to tak celkom neväzí. Kedysi som aj napriek liekom aj vážnejším stavom si pravidelne užíval radosti s športovej aktivity. Hral som sálový futbal, cvičil bojové umenia, navštevoval fitko. Oproti minulosti si však teraz pripadám ako taká rozchodená bačkora. Nielenže som pribral skoro 25kg, ale navyše sa mi s tým nechce nič robiť. Hlavné čo je - chýba motivácia.

Moje naberanie sa začalo zoznámením s mojou ex-manželkou. Pohodlný život mi nebadane prihadzoval kilá na váhe. Moja ex naberala so mnou, tak mi to nepripadalo tak hrozné. Teraz však som sám a uvedomujem si čo mi tých 7 rokov vzalo. Dalo by sa to zhrnúť pod kondíciu, vytrvalosť, silu, ohybnosť a obratnosť.

Verím, že v sebe nájdem silu a chuť zmeniť to. Rozumné športovanie má významný psychohygienický účinok a spolu s umierneným stravovaním sa dajú so zdravým aj vzhľadom dajú robiť zázraky.

Držím palce nielen sebe, ale aj vám, aby ste zaradili pohybovú aktivitu do svojho denného programu.

Už v detstve bol šport hlavným artiklom trávenia voľného času. Behali sme okolo činžiaku, skákali do pieskoviska, hrali futbal a hokej,neskôr som robil závodne cyklistiku, dostal sa do vrcholového strediska mládeže a v hlave mal ídeu dostať sa na olympijské hry v Moskve. Nevyšlo to. Z ničoho nič som srtratil kondíciu,v plnom tréningu. Myslel som si že to je pretrénovanosťou, ale neskôr som pochopil že nie. Už vtedy sa začala prejavovať fyzická časť mojej choroby. Nakoniec som so závodením musel prestať, lebo mi zistili šelest na srdci a to sa nezlučovalo s normami pretekárskej cyklistiky.
Fyzická indispozícia sa následne prejavila aj na hodinách telesnej výchovy, kde som proste nevládal a z vrcholového športovca sa stal odpadlík.
Asi po desiatich rokoch som sa k športu vrátil, keď som stretol kamaráta z cyklistiky v autobuse, ktorý si práve niesol čerstvo kúpený rám bicykla z Rakúska. Dali sme reč a začali bicyklovať. založil som triatlonový oddiel a trénoval s niekoľkými chlapcami na preteky.
Osobne som sa zúčastnil len dvoch pretekov, pretože zdravie ma nepustilo. Bolesti žalúdka a rýchla vyčerpateľnosť mi v tom bránili. a tak som sa tomu venoval už len ako manager klubu. Nakoniec sa klub rozpadol, nakoľko sa všetcia pretekári rozutekali do sveta a mne sa s novými už nechcelo zaoberať. Celý deň mi zabrala práca, tak že na iné som už nemal chuť.
na šport som ale úplne nezanevrel, aj keď posledné dva roky to bola kvôli totálnej fyzickej indispozícii bieda. O tom svedčí aj táto moja stránka, kde som registroval akcie http://cykloturistika.webgarden.cz/.
Tento rok som bol len týždeň pri Lipne, kde som najazdil asi 200 km. Inak chodím denne, okrem zimy do roboty na bicykli, čo mám asi 7 km denne.

RE: Ivan

Denne 7 km na bicykmi je pekné. Dobre si trochu udržiavať kondičku.

Maximum čo som urobil za deň na bicykli bolo 307 km. Bol to Rock FM mratón. Nie je to nič výnimočné pokiaľ je človek trénovaný, ale ja som pred tým nesedel dva roky na bicykli, len čo som si pred maratónom týždeň zabicykloval.

No tak napr ja mám denne pohyb, možno aj preto nepriberám na hmotnosti, ale zároveň z neho už zase až takú radosť nemám.No myslím si že to nie je až také neobvyklé, málokto má radosť z nejakej námahy alebo sa mýlim?